Ashtanga (Aštanga) joga je jedným z najstarších systémov jogy. Tento systém jogy je zameraný na upriamenie pozornosti na to najdôležitejšie a teda na seba samého. Jednou z najstarších definícií jogy, ktorá pochádza z Yoga Sūtra od Patanjaliho: „Yogaḥ-cittavṛtti-nirodahaḥ“  – Joga je zastavenie procesov mysle.

Celý náš život je naša myseľ vystavovaná nesmiernemu množstvu vnemov to znamená, že naša pozornosť je upriamená na vonkajšie vnemy. Ak je pozornosť upriamená na nás samých, je to vo väčšine prípadov na veľmi krátku chvíľu. Prax Aštanga jogy túto pozornosť smeruje na nás a učí nás porozumieť našej mysli a telu.

Dych, pozornosť a ásany (pozície) sú presne definované a tak počas praxe nemusíte na podložke “vymýšľať” alebo upriamovať svoju pozornosť na učiteľa aby ste sa pozreli aká pozícia nasleduje. Počas hodiny učiteľ nedemonštruje ásany na sebe, žiaka na prvých hodinách navedie do ásan ústne.

Existuje veľká domnienka, že ak nie ste ohybný, tak nemôžete robiť jogu. Joga je hlavne o vnútornej práci. Je to úžasný nástroj na transformáciu mysle a tela. Aštanga joga je aj dynamický systém, ktorý prepája pohyb s dychom. Samotná jogová prax môže byť fyzicky náročná a pre správne fungovanie jogy bude potrebné, aby ste niekedy opustili svoju komfortnú zónu. Aštanga joga má taktiež obrovské terapeutické benefity. Pri správnom praktizovaní a spojení pohybu s dychom sa začne kumulovať vnútorné teplo (Agni) a teda aj pot, ktorý je vysoko terapeutický.

Yoga is for internal cleansing, not external exercising. Yoga means true self-knowledge.
Joga je vnútorná očista, nie vonkajšie cvičenie. Joga znamená to pravé sebapoznanie.

– K. Pattabhi Jois

Aštanga je spojenie dvoch sanskritských slov ašta a anga.

Ašta je číslovka 8 a anga je bod alebo končatina.

Ásana (pozície) –  fyzický prejav jogy je len jedným bodom z ôsmych. No je vstupnou bránou k ostatmým bodom.

Yama a Niyama – prvé dva body, sú často považované za zákazy, alebo obmedzenia. Sú to ale odporúčania správania sa voči sebe a nášmu okoliu. Joga nič nezakazuje.

Morálne zásady, ktoré by sme mali dodržiavať voči svojmu okoliu:

• Ahiṁsā – Nenásilie. Neubližovanie ostatným ľudom, zvieratám a prírode. Nejde len o fyzické formy násilia. Slovná urážka, alebo ponižovanie často bolia oveľa viacej ako facka. Zastaviť, alebo zredukovať násilie páchané na prírode je v dnešnej dobe veľmi dôležité a práve preto by mal začať každý od seba.
• Satya – Neklamanie. Prvé nás napadne ústné neklamanie. No často klameme svojich najbližších keď sa nepriamymi rečami vyhýbame pravde. Veľakrát je veľmi ťažké priznať pravdu aj sebe samému.
• Asteya – Nekradnutie. Ide samozrejme o nekradnutie predmetov, majetku, myšlienok. Málokto si uvedomuje, že veľmi často podvedome kradneme čas a energiu ľuďom okolo seba. Kradnutím je určite aj plytvanie vody, potravín…
• Aparigrāḥ – Odriekanie. Neznamená žiť asketický život bez majetku a rozdať všetko charite. Nepripisovanie nadmernej dôležitosti veciam, toto je odriekanie dnešnej doby. Chorobné zhromažďovanie vecí, ktoré nemajú využitie to odriekaním nie je.
• Brahmacharya – Uvážené pôžitky. Mnoho ľudí si toto zamieňa s celibátom. Celibát bol a je nástroj pre mníchov, prostredníctvom ktorého chceli urýchliť svoj duchovný rast. Pre bežného človeka žijúceho v našich zemepisných šírkach to znamená všetko, ale s mierou. Týka sa to pôžitkov ako sú sex, jedlo, nakupovanie a všetky činnosti ktoré nás presýtením môžu v konečnom dôsledku oberať o energiu.

Morálne zásady, ktoré by sme mali dodržiavať voči sebe:

• Śauca – Čistota. Ide nielen o hygienické návyky, ktoré sú v dnešnej dobe viac menej samozrejmosťou. Je to aj vnútorná čistota. Čistota svojich myšlienok, úmyslov a činov. Čistota svojho okolia tu má tiež svoje zastúpenie. Priestor kde sa praktizuje joga by mal byť pravidelne udržiavaný a čistý. Ako udržať fyzickú čistotu počas praktizovania jogy? Osprchujte sa pred praktizovaním ásan, alebo pred príchodom do štúdia. Pot je prakticky bez zápachu, nepríjemný telový zápach je výsledkom baktérií rozkladajúcich keratín bielkoviny na pokožke. Žiadne baktérie, žiaden zápach. Týmto spríjemníte hodinu sebe, svojmu susedovi na podložke a učiteľovi, ktorý bude počas hodiny vo Vašej bezprostrednej blízkosti.
• Saṅtoṣa – Spokojnosť. Životná situácia nemusí byť vždy priaznivá. Ak sa daný stav už nedá zmeniť, netreba riešiť ako by to mohlo byť keby… Ide o vyrovnanie sa s tým čo je a netúžiť po niečom inom. Nejde ale o odovzdanie sa trápeniu a bolesti. Ak niekto trpí, tak určite trpieť nechce a spokojný nebude tým, že si povie som spokojný. Ide skôr o uvedomenie si toho, že udalosti ktoré sa stali sa skrátka zmeniť nedajú, zmieriť sa s tým a smerovať svoju energiu inde.
• Tapaḥ – Teplo/Zanietenie. Každá činnosť by sa nemala robiť len preto lebo sa musí urobiť, ale preto lebo nás baví a napĺňa. Toto platí aj pre prax jogových ásan. Prax ásan pozostáva zo 6 dní v týždni, jeden deň je voľno a nepraktizujeme počas mesačného novu a splnu. Na to, aby bola prax konzistentná je potrebná istá forma sebadisciplíny a zanietenia.
• Svādhyāya – Štúdium. Ak človek robí čokoľvek so zanietením, štúdium je toho súčasťou. Často sa stáva, že sa ľudia pustia do štúdia niečoho v čom nemajú prax. V prípade jogy je potrebné mať svoju prax pred tým ako nastane čas na štúdium.  “Before practice theory is useless. After practice theory is obvious”. (Pred praxou je teória zbytočná. Po praktizovaní je teória jasná.) Pattabhi Jois.
• Īśvarapraṇidhānā – Prijatie existencie boha. Ide o akceptovanie toho, že existuje sila nad nami. Môžete ju pomenovať akokoľvek. Náboženstiev je veľmi veľa, no vo svojej podstate hovoria o tom istom. Nejde o to aby ste sa hlásili k niektorému náboženstvu. Niečo vyššie vo vašich predstavách môže kľudne byť energia, ktorá je všade okolo nás a my sme jej súčasťou. Je to na Vás.

Fyzický prejav jogy. Sú to samotné pozície. Dnes sa považujú samotné pozície za „robenie“ jogy. No joga je stav mysle a pozície sú vstupnou bránou k jej ďalším bodom. Samotné pozície bez ostatných bodov by boli len fyzickým cvičením. Potom vznikajú domnienky tipu, ak nie som ohybný, tak nemôžem praktizovať jogu. Pravda je však taká, že každý kto dokáže dýchať dokáže praktizovať jogu. Prechod z každej a do každej pozície praktizujeme s vinyāsou. Je to prepracovaný systém spojenia pohybu s dychom. Vinyāsa je nástroj vďaka, ktorému je joga bdelá meditácia. Už v textoch Yoga Korunta od Ṛṣi Vamana bola napísaná známa veta:

“Vinā Vinyāsa-yogena āsanādāīn na kārayet.” [“Oh jogín, nerob jogu bez vinjásy”].

Kontrola dychu. Kto má pod kontrolou svoj dych, má pod kontrolou aj svoje myšlienky. Najprv sa praktizujú ásany potom pranayama. Prax ásan je od pranayami vždy oddelená. Sú rôzne techniky dýchania od základných až po pokročilé. Pranayama je premostením medzi fyzickým a mentálnym prejavom jogy.

Počas praktizovania ásan dýchame nosom do pľúc. Zvuk pri dýchaní je taký istý ako pri pranyame s názvom Oujjayi (Udžái). Samotný dych pri praktizovaní sa tak ale nevolá je to jednoducho voľný hlasný dych. Počas pranayami by ste mali sedieť pohodlne s chrbtom kolmo k zemi. Počas praktizovania ásan sa nevykonáva pranayama ani žiadne zadržania dychu.

Kontrola zmyslov.  Naša myseľ je nepretržite zaneprázdnená a zväčša zahltená nepodstatnými myšlienkami. Pratyahara nám pomôže prefiltrovať nepotrebné myšlienky a plne sa koncentrovať na tie podstatné. Vďaka kontrole zmyslov je možná koncentrácia.

Koncentrácia. Je príprava na bod, ktorý nasleduje a tým je meditácia. Yoga Tristana alebo trojica bodov koncentrácie pozostáva z ásan, pranayami, a drshti. Prvé dva body boli popísane vyššie. Drshti je nástroj koncentrácie, ktorý je špecifikovaný pri každej ásane. Je to bod pozornosti, na ktorý sa počas zotrvania v pozíciách zameriavame. Svoju pozornosť takto koncentrujeme na jeden bod.

Meditácia. Existuje veľmi veľa spôsobov meditácie. Aštanga joga sa vďaka práci s pohybom, dychom a pozornosťou časom stane meditáciou v pohybe. Samotné ásany sú aj prípravou na lotosový sed. Ak má k meditácii v lotosovom sede skutočne dôjsť, tak by mal v tomto sede človek pohodlne zotrvať dlhšiu dobu. To bez fyzickej prípravy nie je možné.

Spojenie, alebo zjednotenie. Stav, ktorý sa často opisuje ako osvietenie, nirvána, spojenie s bohom. Niekto to opisuje ako stav, v ktorom človek už zostane iný zas ako stav z ktorého sa dá vrátiť. Každopádne samadhi je výsledkom dlhodobej koncentrácie a meditácie.

Manju Pattabhi Jois – Najstarší syn Sri K. Pattabhi Joisa. Tradíciu Aštanga jogy v jej nezmenej podobe začal šíriť keď mal 15 rokov a šíri ju tak dodnes už viac ako 50 rokov.

Nancy Gilgoff – Prvá žena zo západu, ktorá pred vyše 40-timi rokmi spoznala systém Aštanga jogy. Keď sa Nancy spýtala Gurujiho ako má učiť, dostala jednoduchú odpoveď: „Uč tak ako som učil ja teba“ Takto to robí dodnes.

Jaro Pávek – Jeho celý dospelí život venoval poznaniu jogy a šíreniu toho čo sa od svojích učiteľov naučil. Jeho učitelia sú Nancy Gillgof a Manju Pattabhi Jois. Jarov študent je Jozef Kalman, ktorý je inštruktorom jogy vo Vimane.