V dnešnom západnom, materialistickom svete je pohľad na jogu skreslený. Nie je na tom nič zlé, žijeme v istých zemepisných šírkach a teda je to to najprirodzenejší stav. Keby sme sa zišli teraz niekde v meste a urobili anketu, ako ľudia vnímajú jogu, dostali by sme pravdepodobne veľmi zaujímavé odpovede. Sám mám veľa známych vo svojom okolí, ktorí sa ma na jogu prirodzene pýtajú. Keďže som človek zvedavý (rád pozorujem a sledujem, vnímam a všímam si), často sa ich pýtam, čo si vlastne pod nejakým pojmom „joga“ predstavujú. V drvivej väčšine sa odpovede zhodujú. „Joga je strečing“, „Naťahovanie“, „Nie som ohybný, jogu nemôžem robiť“, „Joga vychádza z gymnastiky“, a podobne. V prvom rade si treba uvedomiť, že Joga je predovšetkým dychové cvičenie. Áno, čítate správne. Nech je to akákoľvek metóda jogy, akýkoľvek prístup, to prvé a posledné, nad čím by mal lektor, cvičenec, inštruktor, praktizujúci, ktokoľvek, kto sa Joge venuje, je naučiť sa dýchať. Ashtanga je špecifická tým, že v nej dýcha trošku iným spôsobom, ako sme bežne zvyknutí. Ďalšia vec je, že existujú tisíce rokov staré texty, kde sa píše, že Joga je zastavenie procesov mysle alebo myšlienok. Ale sem som to smerovať nechcel…
Fyzická prax Jogy je prinajmenšom veľmi zaujímavá a priťahuje pohľady zvedavcov. Áno, v dnešnom svete – super marketing. A tu nastala istá „zvrátenosť“ v prístupe k joge. Či už od strany učiteľov, či už od strany žiakov. Ako som napísal vyššie, treba mať vždy otvorenú myseľ a nič nesúdiť, na to nemáme oprávnenie. Je to pre daný čas a dané miesto, lokalitu, obdobie, proste prirodzené. Joga sa začala vnímať ako nejaké fyzické cvičenie, kde je nejaká tá stojka, noha za hlavou, proste nejaké „cirkusy“, ktoré sú „cool“, strečing, vyzerá to fajn, no nie? A z tohto pohľadu je to super. Ak by mal tento rozmer pritiahnuť záujemcov, aby sa začali venovať Joge, nie je na tom predsa nič zlé. Tu ale prichádzame do bodu, kedy sa začína lámať chleba, či ako sa to vraví… Keď príde nováčik prvýkrát na Jogu, v 99,99% prípadov je to práve fyzická prax, s ktorou sa začína. A je to úplne normálne. Tak, ako som s ňou začal aj ja a väčšina z nás. Treba si ale uvedomiť, že Joga je nejaká filozofia, véda, ktorá sa odvíja od tisíce rokov starých textov, poznatkov, nejaký smer… Ako som písal vyššie, predovšetkým by joga mala dospieť do štádia, kedy sa počas jogovej praxe vytratia myšlienky z hlavy. Minule som čítal niekde na internete úžasný objav vedcov, ktorí až v roku 2016 prišli na to, že napríklad aj také štrikovanie či vyšívanie má podobné účinky ako joga. Z teoretického hľadiska akákoľvek aktivita, pri ktorej jednoducho nerozmýšľame, je jogou. Či je to varenie, vyšívanie, štrikovanie, … Z dlhodobého hľadiska by ale praktizovanie jogy malo do života priniesť bezmyšlienkové stavy častejšie, čo je v dnešnej dobe veľmi náročné. V tomto období sú najviac z našich zmyslov zamestnávané oči. Pohľad. Reklamy, TV, telefón, svetlá, všetko bliká, svieti, všetko nás chce nejakým spôsobom upútať cez pohľad. Je to ľudská prirodzenosť, preto najviac populácie reaguje na vizuálne podnety a výnimkou nie je ani jogová prax. Ak však chceme dosiahnuť stav bez myšlienok častejšie, pravidelná jogová prax môže a mala by byť pri správnom praktizovaní výborným pomocníkom pre odpútanie sa od týchto podnetov. Samozrejme, nie úplne. Nežijeme v jaskyni, ani v pralese, žijeme v západnej, akože vyspelej civilizácii a tomu sa bohužiaľ treba istým spôsobom prispôsobiť.
Čo som chcel riadkami vyššie povedať je, že často si všímam, že ľudia Ashtangu vnímajú povrchne len ako nejaký strečing. Treba si uvedomiť, že praktizovanie jogy metódou Ashtangy má svoje prvky, ktoré práve majú vtiahnuť zmysly „stade zvonku“ „sem, tu a teraz na podložku“. V prvom rade je to dych, ktorým v praxi dýchame istým spôsobom. So zvukom, pričom samotný dych má isté špecifiká (o tom v inom príspevku inokedy). Okrem toho, že má svoje benefity a je pre samotnú prax žiaduci, zamestnáva nám sluch. Teda počas praxe by mala byť prítomná koncentrácia práve na svoj vlastný dych. Celé to v Ashtangovej praxi funguje trošku ináč a to si treba uvedomiť. V iných cvičeniach, fitness a pod. je potrebné, aby sa náš dych prispôsoboval aktivite, ktorú práve vykonávame.
V Ashtanga joge je to inak. Náš dych, ak začneme dýchať podľa špecifík Ashtangovej metódy, by sa mal stať našim metronómom, do ktorého vsádzame pohyb. Teda prvoradý je samotný dych. Ak by napríklad prišiel super turbo flexibilný … povedzme gymnasta na Ashtanga jogu a odpraktizoval by celú sériu, akúkoľvek, no nebol by prítomný dych podľa metódy Ashtanga jogy, vo svojej podstate by vôbec nepraktizoval jogu, ale len nejaké cvičenie. Často si na hodinách všímam, čo ma dosť zarazilo, že ľudia dýchať nevedia. Je dôležité, aby dych počas praxe bol voľný, teda nemal konštantnú dĺžku počas celej praxe. V prvom pozdrave slnku bude asi trošku pomalší, prirodzene, ako pri napríklad Marichyasane D. Je to téma na samostatný článok (ktorý časom príde). Celá Ashtangová prax je, čo sa dýchania týka, iba nájdenie vlastného rytmu, žiadne vedome, mysľou spomaľované dýchanie, či pohybovanie sa. Tam, kde je prítomná myseľ, alebo kde myseľ spotrebúva viac pozornosti, sa nemôže koniec koncov prejaviť telo ani duša. Preto mysľou kontrolovaný a umelo predlžovaný dych má koniec koncov za následok tuhnutie tela, pretože prána sa nevie rozprúdiť. Je to len naučenie sa dýchať v ťažkých podmienkach. Jednotlivé pozície v Ashtange, alebo teda niektoré určite, majú pracovať so strachom.
Nachádzate sa v stiesnených podmienkach, kde to ťahá, páli (predovšetkým začiatočníkov), ťažko sa dýcha. V takejto pozícii sa dostávate do istej miery nekomfortu a teda istého druhu stresu, ktorý jednoducho treba „predýchať“. Ak mysľou budete umelo predlžovať „pobyt“ v takejto polohe úmyselne predlžovaným dychom, dostanete sa do ešte väčšieho stresu, čo v konečnom dôsledku spôsobí, že vaše telo sa zľakne a aby sa už do podobnej situácie nedostalo, stuhne. Treba dodať, že tu píšem o Ashtange. Sú metódy jogy, kde sa zameriava na preciťovanie, línie, uhly, tvary. Tam to svoj zmysel samozrejme má. Staticky. Ashtanga je prax, kde je niekedy dôležitejší spôsob, ako sa do samotnej pozície dostať a ako sa z nej dostať von. Je to práve princíp vinyasy, ktorý robí túto prax liečivou. Tieto „spôsoby“ sú dané a stanovené, čo sa môže zdať na pohľad ako rýchla prax, no tá rýchlosť má práve „zobudiť“ vnútorný oheň, ktorý chceme práve prostredníctvom spôsobu dýchania, rozprúdiť do celého telového systému uff… Rovnaký následok má práve aj presný opak. Plytké dýchanie, teda s „prchkým“ pohybom, kde nie je priestor na využitie samotného prúdenia energie. Samozrejme, dalo by sa o tom písať neúrekom a do mnohých iných tém som aj zabrdol. O tom ale inokedy.
Jednoducho, Ashtangová prax je o nájdení vlastného rytmu, rytmu dychu, pohybu, koniec koncov po dlhodobej praxi rytmu života a teda samého seba. Čím rýchlejšie sa budeme snažiť napodobiť „dokonalosť“, ktorá je nám prezentovaná na videách na youtube, fotografiách „jogínov“, ktorí praktizujú roky rokúce (ako motivácia super), progres bude pomalší, lebo sa v daný moment môže vyhýbať nášmu životnému rytmu. Samotná prax je teda aj o sebaláske a rešpektovaní seba samého.
Keď pochopíme toto, aj tá noha pôjde za hlavu rýchlejšie. Samozrejme, sú jednoducho obdobia, kedy prax poľaví a vrátime sa akoby späť. To už je ale o inom… O tejto téme a pohľade na túto problematiku by sa dalo písať neúrekom, no v tejto maximálnej jednoduchosti som sa pokúsil priblížiť môj pohľad na prax.
S úctou …
Laci A.
Laci pôsobí ako učiteľ jogy v Prakriti Yoga Shala v Bratislave (www.prakriti.sk).
Fb stránka: https://www.facebook.com/Laci.Ankh/